Návrh na odvolanie – odôvodnenie | Petícia na odvolanie Kaliňáka

Návrh na odvolanie – odôvodnenie

Odôvodnenie

návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

Minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák čelil odvolávaniu dňa 7. júna 2016 na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vládni poslanci ministra vnútra pri hlasovaní o vyslovení nedôvery podržali. O niekoľko dní na to verejnosťou otriasla správa o pohyboch na bankových účtoch ministra vnútra a na povrch sa dostali aj iné vážne skutočnosti.

Minister vnútra SR Robert Kaliňák najprv vzťah s Ladislavom Bašternákom – podnikateľom podozrivým z miliónových daňových podvodov – popieral. Obhajoval Bašternákovu platbu 12 mil. v hotovosti slovami: „Pred štyrmi rokmi to bol analógový svet, svet kešu, svet kedy sa platili veci“ (zdroj: Denník N, 30. 5. 2016). Takisto uviedol, že podvody s DPH sú „fakt vymyslené“, čím nepriamo ovplyvňoval prácu policajtov a riadne vyšetrenie tejto kauzy.

Na tlačovej konferencii 13. 6. 2016 minister vnútra Robert Kaliňák pod váhou dôkazov musel verejne priznať, že s ním má priamy obchodný vzťah. Za 430 tis. eur od neho v októbri 2013 kúpil 17% podiel v spoločnosti B. A. Haus. Jeho obhajoba Ladislava Bašternáka je vzhľadom na to, že spolu boli v obchodnom vzťahu o to viac neprijateľná.

Spoločnosť B. A. Haus vlastní niekoľko lukratívnych nehnuteľností, ktoré majú podľa odborných odhadov realitných maklérov hodnotu viac než 6 miliónov eur. 17% podiel by teda znamenal reálnu hodnotu nie 430 tis.eur, ale takmer 1 milión eur.

Z firmy B. A. Haus prišlo Robertovi Kaliňákovi na účet spolu 260-tisíc eur ako „splátka pôžičky“ a podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák vysvetľoval, že tieto peniaze boli súčasťou kúpy obchodného podielu. Na základe uvedených skutočností sa javí, že podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák odkúpil podiel v spoločnosti B. A. Haus, vzhľadom na portfólio a trhovú cenu nehnuteľností, za neodôvodnene nízku cenu. Minister doteraz nedokázal vysvetliť prečo. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. b) ústavného zákona: „Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov alebo získavať iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie; to sa nevzťahuje na dary poskytované zvyčajne pri výkone verejnej funkcie alebo dary poskytované na základe zákona.“ Na základe uvedených skutočností tu existuje dôvodné podozrenie z porušenia povinnosti zákazu prijatia daru, keďže inak ako dar sa rozdiel medzi reálnou trhovou cenou daného podielu a cenou, za ktorú Robert Kaliňák uvedený podiel získal, ani nedá vnímať.  V tomto svetle sa rozdiel medzi trhovou cenou obchodného podielu B. A. Haus a cenou, za ktorú tento podiel kúpil Robert Kaliňák, dokonca nejaví len ako dar, ale je tu vážne podozrenie, že v skutočnosti mohlo ísť o úplatok za zametenie vyšetrovania daňového podvodu Ladislava Baštrnáka pod koberec, čo sa následne aj skutočne stalo.

Minister Robert Kaliňák v rámci svojich obchodnoprávnych vzťahov odkúpil akcie B. A. Haus v hodnote 430 tisíc eur, pričom finančné prostriedky na túto kúpu si zabezpečil kontokorektným úverom v roku 2013 vo výške 500 tis. eur od Tatra banky, a.s.. Túto skutočnosť potvrdil aj na tlačovej besede 13. 6. 2016. Všetky vykonané úkony zodpovedajú pojmom “vlastníctva majetkového práva” alebo “existencia záväzku”, ktoré je verejný funkcionár povinný deklarovať podľa čl. 7 ods. 4 ústavného zákona. Pri nahliadnutí do oznámenia verejného funkcionára, ktoré je zverejnené na internetovej stránke NR SR bolo zistené, že takéto majetkové právo  ani záväzok za obdobie rokov 2013 a 2014 Robert Kaliňák neuviedol. Pokiaľ povinnosť záväzku alebo majetkové právo trvalo aj v roku 2015, mal ho Robert Kaliňák deklarovať aj k 31. 3. 2016. Toto oznámenie zatiaľ nie je na internete zverejnené, ale je predpoklad, že i v tomto období uvedené skutočnosti v oznámení neuviedol.

V čase kúpy 17% podielu vo firme B. A. Haus už bol L. Bašternák preverovaný Kriminálnym úradom Finančnej správy kvôli vážnym podozreniam zo spáchania podvodu na neoprávnených nadmerných odpočtoch DPH v sume 2 mil. eur v roku 2012.  Keďže išlo o učebnicový príklad daňového zločinu, zamestnanci Finančnej správy podali vo veci trestné oznámenie. Prípad teda začala preverovať NAKA, ale trestné oznámenie bolo odmietnuté uznesením, a to z absurdných dôvodov. Vyšetrovateľka NAKA pplk. Mgr. Tatiana Ujváryová nezačala vo veci ani trestné stíhanie. Preto sa rozhodli zamestnanci Finančnej správy podať proti takémuto škandalóznemu uzneseniu sťažnosť. V lehote ju napísali, ale predmetná sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí veci nikdy z Finančnej správy neodišla.

Existuje dôvodné podozrenie, že pri vyšetrovaní skutočností nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu niektorých daňových, ekonomických a iných trestných činov podľa Trestného zákona v kauze Bašternák zlyhali orgány činné v trestnom konaní, keď sa nedostatočne zaoberali vecou. Škoda, ktorá mohla pritom Slovenskej republike vzniknúť sa počíta v miliónoch EUR.

Skutočnosť, že podozrivé neoprávnené nadmerné odpočty DPH neboli náležité vyšetrené, potvrdil aj bývalý námestník riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy – Ondrej Čurilla. Jeho nadriadený (riaditeľ KÚ FS) však odmietol podpísať sťažnosť proti vyššie zmienenému uzneseniu vyšetrovateľky, a to napriek skutočnosti, že sa v inkriminovaný deň (kedy mala byť sťažnosť podpísaná) nachádzal v práci.

Minister R. Kaliňák pravidelne nehovorí pravdu o svojom podnikateľskom pôsobení. Mimovládna organizácia Aliancia Fair-Play na svojom blogu upozornila na ďalšiu spoločnosť FoRest, spol. s . o., v ktorej kúpil podiel s hodnotou cca. 37 tisíc eur za 1 euro, teda opäť za výrazne nízku cenu, ktorá vyvoláva podozrenie. Navyše sa prevod udial v čase, keď sa minister vnútra nachádzal na oficiálnej pracovnej ceste v Chorvátsku a Čiernej hore – nemohol teda byť v čase konania valného zhromaždenia fyzicky prítomný v Bratislave, čo dokazuje, že aj v tomto prípade minister klamal.

Minister R. Kaliňák nie je schopný vysvetliť neustále sa objavujúce nové skutočnosti okolo nevyšetrenia podozrení z daňových podvodov a okolo obchodných transakcií, ktorých je sám účastníkom. Odmieta odpovedať na novinárske otázky a nechce tiež zverejniť zmluvu o prevode akcií medzi ním a podnikateľom Ladislavom Bašternákom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vážne podozrenia, ktoré sa postupne odkrývajú a potvrdzujú sme jednoznačne toho názoru, že minister R. Kaliňák by mal skončiť vo funkcií podpredsedu vlády SR a ministra vnútra SR. Tieto skutočnosti výrazne ohrozujú dôveryhodnosť Slovenskej republiky v čase, kedy má prevziať predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Vzhľadom k tomu, že dôvody na vyslovenie nedôvery členovi vlády naďalej pretrvávajú, dokonca nabrali na intenzite a vážnosti, opätovne žiadame o zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.

Viac informácií